Život Prešova
online
online
Premiér: V budúcom roku zvýšime samosprávam podielové dane
23.10.2013 Bratislava
Bratislava 23. októbra (TASR) - Vláda pre budúci rok zvýši podiel dane z príjmu fyzických osôb pre samosprávy zo súčasných 65 na 67 percent. Podľa koncoročných výsledkov samospráv potom rozhodne, či ich zvýši až na 70,3 percenta, ako to bolo v minulosti. Po dnešnom rokovaní vlády s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD).
Podľa predsedu ZMOSu Jozefa Dvonča ma dohodnuté zvýšenie daní priniesť samosprávam v budúcom roku balík asi 30 miliónov eur. Tieto prostriedky majú samosprávam pomôcť vykryť zvýšenie platov školských zamestnancov, ktoré vláda vyrokovala nedávno so školskými odborármi.
"Ponúkli sme ako gesto záujmu o mestá a obce, že by sme pristúpili k navýšeniu podielových daní zo 65 na 67 percent s tým, že v budúcom roku chceme hľadať a použiť všetky nástroje na to, aby sme sa postupne dostali k tomu cieľu, ktorý je 70,3 percenta," avizoval Fico.
Vážnou témou dnešného rokovania bolo podľa premiéra práve zvýšenie platov pre zamestnancov v školstve. "Navýšenie podielových daní dáva predpoklad, že máme určité zdroje na to, aby sme to vedeli zabezpečiť," povedal po rokovaní Dvonč.
Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) podotkol, že zvýšenie podielových daní neovplyvní návrh rozpočtu na budúci rok. "Veľmi transparentne je v rozpočte na budúci rok uvedená rezerva na zhoršenie hospodárenia obcí, a to v rovnakej výške, ktorá zodpovedá navýšeniu podielových daní. Po slovensky povedané, nenavýši to výdavky, neohrozí to cieľ deficitu," podčiarkol šéf rezortu financií.
Fico avizoval, že ešte počas aktuálnej schôdze Národnej rady urobí vládny Smer-SD dve zmeny v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, pretože potrebuje uvoľniť ruky samospráve. "V zákone bolo striktne dané, že negatívne rozpočtové zmeny bude možné robiť iba do 30. júna. Dohodli sme sa na posune tohto termínu, takisto ako sme sa dohodli na prechodnom ustanovení určitých limitov, v ktorých sa môže samospráva pohybovať pri úveroch, a tam sme sa dohodli na posune tohto termínu do 1. januára 2017," dodal Dvonč.
Podľa Fica sa vláda tiež zaviazala k tomu, že do konca roka uhradí záväzky, ktoré má voči obciam a mestám v súvislosti s čerpaním európskych fondov.
Digitálna ekonomika je kľúčová pre konkurencieschopnosť a zamestnanosť
Nadchádzajúci summit v Bruseli sa podľa premiéra Roberta Fica koná v čase, kedy sú ekonomické ukazovatele v rámci Európskej únie (EÚ) pozitívnejšie ako boli v 1. polroku tohto roka. Ako však poznamenal, kríza stále nepominula a únia sa začína čím ďalej viac zaoberať tým, ako naštartovať konkurencieschopnosť krajín. Tomu by mal napomôcť rozvoj digitálnej ekonomiky aj sprísnenie dohľadu nad európskymi bankami, čo sú hlavné témy dvojdňového rokovania lídrov EÚ.
Slovensko preto podľa premiéra plánuje tieto body na summite podporiť. Mandát na zastupovanie SR mu dnes schválil Výbor Národnej rady SR pre európske záležitosti. "V segmente digitálnej ekonomiky a inovácií výrazne zaostávame. Určite budem podporovať impulz, že digitálna ekonomika je kľúčová pre rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť," povedal premiér na rokovaní výboru.
Európska únia si stanovila cieľ, že jednotný digitálny trh bude dokončený do roku 2015. Predstavitelia členských štátov sa tak budú musieť na summite dohodnúť na spoločnej stratégii, ktorá sa bude dotýkať priemyslu, daňovej politiky a ochrany údajov. Rozvoj digitálneho trhu by mal napomôcť aj slovenským firmám presadiť sa v zahraničí.
Slovensko by taktiež malo získať viac peňazí na rozvoj inovácií. Podľa premiérových slov by na túto oblasť mala ísť z operačných programov spolu viac ako jedna miliarda eur.
Lídri EÚ budú na summite rokovať aj o bankovej únii, ktorá má zabezpečiť lepší dohľad nad finančnými domami. Fico pripustil, že stále existujú obavy o zdravie niektorých bánk. "Budeme hovoriť o rezolučných fondoch. Kto má platiť a kto nemá. Náš názor je, že každá krajina by si mala vytvoriť svoj vlastný rezolučný fond, nakoniec my ho už napĺňame," pripomenul. Zároveň doplnil, že štáty ako Slovensko, Maďarsko, Poľsko či Česká republika nesúhlasia s tým, aby spoločný rezolučný mechanizmus zachraňoval banky v problémových južných krajinách na úkor ostatných.
Podľa predsedu ZMOSu Jozefa Dvonča ma dohodnuté zvýšenie daní priniesť samosprávam v budúcom roku balík asi 30 miliónov eur. Tieto prostriedky majú samosprávam pomôcť vykryť zvýšenie platov školských zamestnancov, ktoré vláda vyrokovala nedávno so školskými odborármi.
"Ponúkli sme ako gesto záujmu o mestá a obce, že by sme pristúpili k navýšeniu podielových daní zo 65 na 67 percent s tým, že v budúcom roku chceme hľadať a použiť všetky nástroje na to, aby sme sa postupne dostali k tomu cieľu, ktorý je 70,3 percenta," avizoval Fico.
Vážnou témou dnešného rokovania bolo podľa premiéra práve zvýšenie platov pre zamestnancov v školstve. "Navýšenie podielových daní dáva predpoklad, že máme určité zdroje na to, aby sme to vedeli zabezpečiť," povedal po rokovaní Dvonč.
Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) podotkol, že zvýšenie podielových daní neovplyvní návrh rozpočtu na budúci rok. "Veľmi transparentne je v rozpočte na budúci rok uvedená rezerva na zhoršenie hospodárenia obcí, a to v rovnakej výške, ktorá zodpovedá navýšeniu podielových daní. Po slovensky povedané, nenavýši to výdavky, neohrozí to cieľ deficitu," podčiarkol šéf rezortu financií.
Fico avizoval, že ešte počas aktuálnej schôdze Národnej rady urobí vládny Smer-SD dve zmeny v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, pretože potrebuje uvoľniť ruky samospráve. "V zákone bolo striktne dané, že negatívne rozpočtové zmeny bude možné robiť iba do 30. júna. Dohodli sme sa na posune tohto termínu, takisto ako sme sa dohodli na prechodnom ustanovení určitých limitov, v ktorých sa môže samospráva pohybovať pri úveroch, a tam sme sa dohodli na posune tohto termínu do 1. januára 2017," dodal Dvonč.
Podľa Fica sa vláda tiež zaviazala k tomu, že do konca roka uhradí záväzky, ktoré má voči obciam a mestám v súvislosti s čerpaním európskych fondov.
Digitálna ekonomika je kľúčová pre konkurencieschopnosť a zamestnanosť
Nadchádzajúci summit v Bruseli sa podľa premiéra Roberta Fica koná v čase, kedy sú ekonomické ukazovatele v rámci Európskej únie (EÚ) pozitívnejšie ako boli v 1. polroku tohto roka. Ako však poznamenal, kríza stále nepominula a únia sa začína čím ďalej viac zaoberať tým, ako naštartovať konkurencieschopnosť krajín. Tomu by mal napomôcť rozvoj digitálnej ekonomiky aj sprísnenie dohľadu nad európskymi bankami, čo sú hlavné témy dvojdňového rokovania lídrov EÚ.
Slovensko preto podľa premiéra plánuje tieto body na summite podporiť. Mandát na zastupovanie SR mu dnes schválil Výbor Národnej rady SR pre európske záležitosti. "V segmente digitálnej ekonomiky a inovácií výrazne zaostávame. Určite budem podporovať impulz, že digitálna ekonomika je kľúčová pre rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť," povedal premiér na rokovaní výboru.
Európska únia si stanovila cieľ, že jednotný digitálny trh bude dokončený do roku 2015. Predstavitelia členských štátov sa tak budú musieť na summite dohodnúť na spoločnej stratégii, ktorá sa bude dotýkať priemyslu, daňovej politiky a ochrany údajov. Rozvoj digitálneho trhu by mal napomôcť aj slovenským firmám presadiť sa v zahraničí.
Slovensko by taktiež malo získať viac peňazí na rozvoj inovácií. Podľa premiérových slov by na túto oblasť mala ísť z operačných programov spolu viac ako jedna miliarda eur.
Lídri EÚ budú na summite rokovať aj o bankovej únii, ktorá má zabezpečiť lepší dohľad nad finančnými domami. Fico pripustil, že stále existujú obavy o zdravie niektorých bánk. "Budeme hovoriť o rezolučných fondoch. Kto má platiť a kto nemá. Náš názor je, že každá krajina by si mala vytvoriť svoj vlastný rezolučný fond, nakoniec my ho už napĺňame," pripomenul. Zároveň doplnil, že štáty ako Slovensko, Maďarsko, Poľsko či Česká republika nesúhlasia s tým, aby spoločný rezolučný mechanizmus zachraňoval banky v problémových južných krajinách na úkor ostatných.
0
www.ZIVOTPO.sk
